Z knihy OBRAZOPIS SVETA Objektívom Milana Rastislava Štefánika; ISBN 80-8063-166-2, Dušan Kováč, Eva Králiková, Marián Pauer sme vybrali niekoľko zaujímavých úryvkov, ktorých autori opisujú spôsob, akým M.R.Štefánik robil fotografie, vnímal život, prácu a svoje cesty.
Fotografie, ktoré M.R.Štefánik robil na svojich cestách, sú na jednej strane cenné dokumenty a na strane druhej majú neopakovateľný citový náboj, ktorý prezrádza umelca. Jeho fotografie ale aj jeho korešpondencia a spomienky tých, s ktorými sa stretal, podávajú neklamné svedectvo, že M.R.Štefánik bol veľkým milovníkom života. Fotografie boli súčasťou jeho výskumných ciest a zároveň svedectvom jeho človečenstva.
Objavovanie Štefánika-človeka je stále niekde na začiatku. Jeho dynamický a bohatý, aj keď krátky život stojí za námahu bádateľa, vedca i umelca. Fotografie, ktoré sprevádzali Štefánika časťou jeho života a ktoré nielen dokumentujú jeho cesty, ale prezrádzajú aj čo-to o jeho spôsobe vnímania a o jeho vnútre, môžu byť jedným z príspevkov poznávania jeho človečenstva.
PhDr. DUŠAN KOVÁČ, DrSc.
Medzi pozostalosťami tejto osobnosti sa okrem iného našli rozsiahle súbory negatívov a fotografií. Kolekcia asi 400 negatívov sa nachádza vo fotoarchíve Slovenského národného múzea v Martine. Je vzácnym súborom, ktorý obsahuje množstvo známych ale i menej známych záberov, zachycujúcich a mapujúcich skutočnú cestu životom tejto ojedinelej osobnosti. Z pohľadu dnešnej modernej fotografickej techniky nemajú potrebnú dokonalosť, ostrosť záberov či správne osvetlenie, ich nosičom sú prevažne krehké sklenené platne. Ako celok však predstavujú bohatý fond informácií nielen smerom k svojmu zhotoviteľovi – Štefánikovi, ale aj k momentom, ktoré zachytávajú: od záberov krajín s typickou architektúrou, tvárí ľudí pri rôznych činnostiach, jedinečnosti prírody v jej zvláštnostiach či nekonečnosť záhad hviezdnej oblohy.
Množstvo negatívov a pozitívov, žiaľ, dnes už s odstupom rokov aj ťažko identifikovateľných, ako aj vybavenie fotografickou technikou, vyvolávacia technika a literatúra o fotografovaní svedčia o tom, že M.R.Štefánik v tom množstve rozličných činností, ktoré stihol počas svojho krátkeho života naplniť, bol aj fotografom. (Vo svojich spomienkach uvádza, že na Tahiti zanechal aj pomerne úplné fotografické laboratótium.) Jeho fotografie mapujú jeho cesty, hľadajú krásu v bežnom, dennom živote, v tvárach ľudí, zachytávajú okamihy života. Môžeme v nich nájsť dávnu slávu ukrytú v zrúcaninách Kartága, ľudskú krásu a dokonalosť v obdivuhodnom akte mladej Tahiťanky, neopakovateľnosť spojenia diaľok oceánu stretávajúceho sa v horizonte s morskou oblohou, ale aj tajomnosť hviezdnej oblohy v okamihu zatmenia slnka či mesiaca.
PhDr. EVA KRÁLIKOVÁ
Námetová i žánrová pestrosť a šírka Štefánikovej fotografickej pozostalosti je impozantná. Možno ju rozdeliť do niekoľkých oblastí. Najpočetnejšie je však zastúpená krajinárska fotografia, čo je pri autorovej vitalite a schopnosti byť neustále na cestách úplne samozrejmé a zákonité. M.R.Štefánik fotografoval na filmy rôznych formátov. Napríklad v martinskom SNM sa zachoval fotoaparát NO. 3 – A Folding Pocket KODAK model B-3, U. S. Patents, vyrobený firmou Eastman Kodak Co., Roechester, N. Y., USA. Mal tri expozičné časy, označené písmenami T, B, I. V pozostalosti sú platne 10 x 15 cm, ale aj negatívy 8 x 8 cm a 8 x 16 cm.
M.R.Štefánik využil aj možnosť prostredníctvom fotografie vyjadriť postoj fotografa k danej skutočnosti alebo javu, pocity, ktoré mal pri ich snímaní. Veľkosť tragédie, ktorú prinieslo železničné nešťastie v Turkestane roku 1906, zaznamenal ako rodený reportér.
Fotografie z Tahiti sú priam sociologickými štúdiami atraktívnej lokality. Štefáni je možno jedným z prvých slovenských fotografov aktu. Dievča z Tahiti, opierajúce sa o kmeň stromu a cudne si zahaľujúce telo, je toho dokladom. Je to esteticky veľmi pôsobivá snímka s jemným nádychom erotiky.
Atraktívnosť jeho fotografií je často zvýraznená protisvetlom; vznikli tak výtvarne veľmi pôsobivé krajinárske zátišia. Stovky záberov z miest celého sveta, majú dnes už aj nesmiernu dokumentárnu hodnotu. Portrétne snímky tvoria v pozostalosti veľmi početnú časť, ktorej kvalita nezaostáva za kvantitou.
M.R.Štefánik pochodil s fotoaparátom celý svet, a predsa sa v jeho fotografickej pozostalosti neuchoval ani jeden jediný záber zo Slovenska alebo z Čiech.
Za povšimnutie je hodná aj skutočnosť, že Štefánik sa veľmi často objavoval na snímkach, ktorých bol autorom. Je to dôsledok jeho ctižiadostivosti, túžby byť vždy v centre diania, nielen jeho radovým účastníkom.
PhDr. MARIÁN PAUER
