«

»

Fotosúťaž na tému “Sloboda”

Sloboda je slovo s veľkým obsahom. Každý z nás vidí a chápe slobodu v rôznych súvislostiach. Najviac si ju uvedomujeme v kontraste s neprávosťou, s pocitom obmedzovania, nátlaku, nemožnosti výberu, závislosti na niekom alebo na niečom. Slobodu žijeme v našich mikrosvetoch, avšak so slovom sloboda narábame často ako s niečim, čo tu bolo od nepamäti. Slobodu považujeme za bežnú vec, ktorá je však stále veľmi krehká, a preto je potrebné si ju nielen chrániť, ale aj šíriť ďalej. I keď väčšina našich obyvateľov slobodu žije, stále sú medzi nami aj takí, ktorí po nej túžia. Preto majme oči otvorené, zaujímajme sa o okolie a nedopusťme násiliu a neprávosti ovládnuť naše mysle a srdcia.

T. G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš snívali o slobode vo veľkom a pre všetkých. Vďaka húževnatosti, každodennej systematickej a odvážnej práci, ľuďom, ktorí uverili ich snu o vybudovaní Československej republiky a ich spolupráci, sa tento veľký sen podarilo uskutočniť.

Súčasťou kultúrneho podujatia “Očami M. R. Štefánika” je fotosúťaž na tému “Sloboda”.

Nezabudnite ku každej fotografii uviesť jej výstižný popis (názov). Fotografie nám môžete poslať prostredníctvom prihlasovacieho formulára „Prihlásenie do súťaže“ do 30.09.2018. Bližšie informácie sú uvedené vo Všeobecných podmienkach súťaže.

Je veľa citátov a pekných slov o slobode, no my vám ponúkame citát, o ktorom si myslíme, že vystihuje definíciu slobody najlepšie. Autorom citátu je Jan Masaryk, ktorý bol českým diplomatom, politikom a ministrom zahraničných vecí Československej republiky v rokoch 1940 – 1948. Bol synom T. G. Masaryka.

„Viete, človek vlastne ku šťastiu veľa nepotrebuje. Chce mať domov, chlieb s maslom, sem tam pohár piva, ženu, ktorú má rád a ktorá má rada jeho, deti, nejakú prácu, ktorú rád robí a ktorá je užitočná, zdravie. To je všetko. Ja som mal ostať pri klavíri alebo som mal byť požiarnikom v Detroite. Človek nemusí byť zahraničným ministrom, aby bol šťastný. No najviac zo všetkého človek potrebuje slobodu. Chce voľne dýchať. Je nešťastný, keď sa s ním orie. Keď nemôže okopávať záhradku, ako on sám chce, keď mu kážu, aby pestoval mrkvu, práve keď sa tešil na kaleráby, keď nemôže vychovávať deti, ako sám chce, keď nad ním stojí niekto s palicou – alebo s kanónom – a sleduje ho na každom kroku. Ja mám pochybnosti o tom, že by totalitné režimy dokázali zvýšiť životný štandard po hmotnej stránke. Ale aj keby dokázali dať každému súkromný bazén a vlastnú helikoptéru, nikdy nedajú ľuďom viac šťastia, pokiaľ ich budú okrádať o osobnú slobodu.“

„Sú ľudia, ktorí veria, že totalitný režim sa dá ospravedlniť tým, ak zvýši životný štandard väčšiny. Ja neviem. Nemôžem si pomôcť, ale ja by som bol rozhodne šťastnejším poštárom v Manchestri za štyri funty (hovorový tvar – funt šterlingov či britská libra), než generálom v Madride alebo členom Najvyššieho sovieta s vidieckym sídlom. Verte mi, kamarát, nemal som sa v živote zle, ale jedno mi bolo vždy jasné: hmotný blahobyt nie je všetko. Ono je dôležité nemať hmotné starosti, ale na čo je vám zlatá vaňa, keď sa bojíte zaspievať si z plných pľúc v kúpeľni, pretože vám namontovali odpočúvacie zariadenie do sprchy.“ Zdroj: Proč zemřel Jan Masaryk? Autori knihy – P. Kettner, I. M. Jedlička.

-->